Jazyk:       SK EN

Vitajte na stránke umeleckého rezbára Miroslava Mlkvika

Drevorezbárstvo

Čo je to drevorezbárstvo? Je to umelecká a remeselná forma spracovania dreva, kde sa vyrezávaním a vytesávaním vytvárajú figuríny, rôzne podobizne z dreva či drevené dekorácie. Pod rukami šikovného drevorezbára vznikajú skutočne nádherné výtvory. Drevorezbár je šikovný majster, ktorý nielenže precízne narába s nástrojmi ako sú nože, dláta, hoblíky a kladivá či ešte „drastickejšie“ nástroje, ale má i veľké umelecké vlohy. Musí vedieť, kde použiť silu a kde naopak postupovať s citom.

Kedysi bolo drevo najdostupnejším materiálom, používaným takmer na všetko, i na výstavbu ľudských obydlí a príbytkov pre statok a možnosti pre rozvoj remesla a umenia drevorezbárstva snáď nemohli byť lepšie. Okrem remeselných rezbárskych prác na domoch sa uplatnili aj rezbári s umeleckým kumštom, ktorí vyrezávali krásne dekoračné i úžitkové predmety, ako boli hračky, korytá, sudy, truhly, kolesá a podobne. V dnešnej dobe drevorezbárstvo úspešne prežíva vďaka nesmiernej šikovnosti a umeleckému cíteniu, ktoré majstri rezbári predávajú svojim žiakom. Schopným rezbárom sa ale môže stať i záujemca – samouk, ktorému nechýba talent a usilovnosť.

História drevorezbárstva

totemy

Už v dobách počiatku ľudstva naši predkovia, aj keď z nášho pohľadu dosť divokí, cítili potrebu umelecky sa prejaviť. Možností vtedy veľa nebolo, no jednou šikovnou sa ukázala možnosť vyrezávať pekné vzory ostrými hranami skál do dreva. Takto vzniklo iste mnoho úchvatných drevorezieb od prastarých autorov, no drevo bohužiaľ nie je materiál, ktorý bez problémov odolá premenlivej klíme a nástrahám času. Oveľa lepšie sa darilo aspoň dobovým nástrojom. Zachovalo sa len málo ukážok dávnej tvorby; najznámejšou je možno drevená socha šejka El Beleda v Káhire vytvorená ešte za dôb viac než dvetisíc rokov pred Kristom. Moslimská oblasť severu Afriky bola vôbec baštou dobových drevorezbárov, schopných vytvárať mimoriadne zložité rezby.

V Afrike sa ale do dreva nevyrezávalo len na severe. Rôzne domorodé africké kmene si z dreva vyrezávali masky a sošky. Ďalším veľmi známym príkladom dávneho rezbárskeho majstrovstva, ktoré sa zachovalo dodnes, sú totemové stĺpy indiánskych kmeňov v Severnej Amerike. V Japonsku a Číne boli drevorytci hojne využívaní na výzdobu chrámov a ľudských obydlí. No a v Oceánii miestni obyvatelia vytvárali drevené útvary označujúce nejaký dej, ktoré vyzdobovali vyrytými ornamentmi. Zdobili i člny, na ktorých sa plavili.

A čo Európa? Tu sa činili hlavne národy severu Európy, napríklad Vikingovia vyzdobovali predné časti svojich lodí drevenými dračími hlavami. V Škandinávii mali práce na dreve vôbec veľkú tradíciu. Zachovali sa jej príklady z 10. a 11. storočia. Anglicko je známe jemnou rezbárskou prácou z gotického obdobia, viditeľné hlavne v priestoroch chórov v kostoloch a v ich blízkosti.Puritáni síce veľa z nich zničili, no zachovalo sa ich dostatok na to, aby sme mohli obdivovať skvelú remeselnú zručnosť dobových majstrov. Francúzske drevorezbárske práce taktiež súviseli s náboženstvom a známe sú hlavne vyrezávané oltárne steny. V Taliansku nájdete dobové gotické drevorezby i renesančné práce hlavne vo Florencii či Siene alebo v kláštoroch na juhu krajiny. V Nemecku pracovali v 15. až 16. storočí mnohí umelci s drevom. Preslávili sa najmä kolosálnymi drevenými sochami a oltármi. V renesančnom období sa pekné oltárne práce objavili i v Španielsku a oblastiach dnešného Belgicka. Po skončení renesancie význam drevorezbárstva výraznejšie poklesol, aby ho v osemnástom storočí v Londýne oživil Grinling Gibbons, ktorý vyzdobil budovy patriace istému Sirovi Christopherovi Wrenovi. Remeslo sa stalo obľúbeným v koloniálnej Amerike, kde sa vyrezávali lodné figúry a iné predmety.

V dvadsiatom storočí vzrástol záujem o drevo ako materiál. S drevom pracovali viacerí súčasní sochári. Drevo zaujalo a prilákalo i mnohých figuratívnych umelcov či umelcov venujúcich sa abstraktnej tvorbe.

Drevorezbárstvo na Slovensku

Na Slovensku boli rezbármi hlavne tradiční remeselníci vyrábajúci úžitkové predmety z dreva, či už to boli varechári, stolári, kolári alebo iní. Drevorezbe sa venovali i ľudia s povolaniami úplne odlišnými, aby si privyrobili. Doba pamätá mnoho mlynárov, baníkov, bačov a zástupcov ďalších povolaní na hony vzdialených práci s drevom, jednoducho povedané skutočných ľudových rezbárov, ktorí ale mali šikovné ruky a nadanie a zvládli nejednu peknú prácu, hlavne s náboženskými motívmi.

Až do dôb nástupu socializmu drevorezbári predávali remeslo svojim potomkom či žiakom a remeslo či umenie ako také sa vyvíjalo. Za vlády komunistickej strany boli vtedajší umelci v tvorbe mimoriadne obmedzovaní, často im bolo určované, čo a ako majú tvoriť. Ak sa pokúšali o niečo nové, hrozilo často, že v nej niekto zhora bude schopný vidieť narážku na vtedajšiu dobu, preto sa radšej vracali k odkazu minulých generácií rezbárov. Ale len čo sa po páde komunizmu doba uvoľnila, ožila tvorivosť drevorezbárov, dostali sa im do rúk knihy a nástroje, ktoré dovtedy nemohli či nesmeli mať. V poslednej dobe je i pre našich rezbárov skvelou pomôckou internet, na ktorom si môžu vyhľadať množstvo informácií, objednávať si materiál alebo nástroje pre svoju prácu.

To správne drevo

Ako si drevorezbár vyberá drevo na prácu? Dobrý drevorezbár si vie vybrať také, aké potrebuje. Vie, či si vybrať drevo dostatočne mäkké na to, aby si vystačil s rezacím nožom, alebo bude potrebovať dláto a kladivo. Drevorezbu môže nechať bez úprav, aby bolo na dreve vidieť vlákna, alebo ho zamaľuje.

drevo

Vybrať si môže konár či poleno zaujímavého tvaru. S polenom, ktoré pochádza z čerstvo zrezaného kmeňa, ale môže mať problém. Prečo? Pretože takéto poleno bude ešte poriadne navlhnuté a hrozí, že keď sa veľmi rýchlo vysuší a majster rezbár sa pustí do práce, bude nepekne pukať a lámať sa. Najlepšie je nechať poleno dlhšie schnúť na vzduchu a problém bude vyriešený :-) Ešte lepšie, ale drahšie je kúpiť si drevo vysušené v sušiacej peci, ktoré je narezané na dosky. Tie si potom podľa potreby vyhobľuje, aby boli hladké a dali sa zlepiť dokopy. Povedali by ste, že takto zliepať drevo nebude pre drevorezbára dobrý nápad, no šikovný pán drevorezbár si môže „vyskladať“ tvar, aký potrebuje, naproti polenu, ktorého tvar je proste daný.

Na vyrezávanie malých predmetov, ktoré je možné držať v ruke, napríklad rôznych postavičiek, zvierat, či ozdobnú drevorezbu – napríklad na drevenej škatuli, do ktorej si odkladáte cennosti – drevorezbár veľmi rád použije lipové drevo. Drevo z lipy je mäkké, ľahko sa doňho vyrezáva a jeho vlákna držia tesne pri sebe, vďaka čomu môže majster vytvoriť i malé detaily. Všetko má ale svoje pre aj proti a tomu sa nevyhne ani lipa. Keďže je jej drevo mäkké, je ťažké rovnomerne naň naniesť moridlo a tiež vyhladiť ho tak, aby sa lesklo. Asi hlavne preto sa vyrezávané lipové drevo väčšinou natiera farbou.

Ak chce majster drevorezbár vytvoriť dielo, ktoré nechá pôsobiť prirodzene, teda ho nenatrie farbou, použije drevo z orecha, čerešne či mahagónu. Takéto drevo je pekne farebne ladené a jeho husté vlákna utvárajú vzory, ktoré sa ľuďom páčia. Vyrezáva sa na ňom o niečo ťažšie ako na dreve z lipy, no stále sa to celkom dá, no drevorezbár sa pri takomto dreve nezaobíde bez žliabkového dláta a kladiva.

Kontaktujte ma prostredníctvom:

Mobil:  0902 369 117
E-Mail: mlkvik@orava.sk
Copyright Drevorezbár.sk © 2010 - 2016 | Všetky práva vyhradené
WebDesign vytvorilo CrazyART & Naprogramovalo TvorbaWebStranok.sk